zum Inhalt springen

FAQ - Frequenlty Asked Questions

Na tomto mieste sa venujeme najdôležitejším otázkam k témam „kvitnúca plocha” a „biotop” v meste. V rámci podpory druhovej rozmanitosti v meste sa venujeme obidvom oblastiam, ku ktorým sme vypracovali zoznam základných otázok a odpovedí. Podrobnejšie odpovede na mnohé z otázok nájdete v iných častiach našej webovej stránky.

Máte otázku, na ktorú márne hľadáte odpoveď? Pošlite nám ju cez kontaktný formulár! Zoznam budeme dopĺňať o zaslané otázky podľa nášho výberu.

Čo je kvitnúca plocha?

Kvitnúca plocha sú všetky kvitnúce rastliny, ktoré ponúkajú potravu domácim druhom hmyzu a sú potechou pre náš zrak. Môže to byť črepník na balkóne, koreňový priestor pod stromom, školská záhrada, fasáda domu alebo každé vhodné miesto, kde niečo kvitne. Najlepšie sú domáce druhy, ktorým sa darí aj bez rašeliny a pesticídov!

Čo je biotop?

Biotopy sú všetky miesta v meste, ktoré zvieratá využívajú ako životné prostredie. Netopiere často vyhľadávajú úzke škáry, kde sa môžu utiahnuť a skryť. Niektoré druhy vtákov hniezdia vo výklenkoch fasád alebo pod strechou. Včely samotárky zase kladú vajíčka do malých dutín. Možností, ako sa zvieratá môžu stať našimi susedmi, je skrátka nekonečne veľa.

Existuje ochrana prírody aj v meste?

Osídlené územia čoraz viac prispievajú k zachovaniu druhovej rozmanitosti. Mesto Viedeň už niekoľko rokov realizuje špeciálny program na ochranu druhov a biotopov pod názvom Netzwerk Natur, vďaka ktorému sa úspešne uskutočnilo už veľa projektov.

Čo je koreňový priestor?

Koreňový priestor je nezhutnená pôda okolo kmeňa stromu, ktorá sa v meste vyskytuje väčšinou medzi vozovkou a chodníkom.

Čo sú plnokveté rastliny a sú dobré pre hmyz v črepníku na balkóne?

Ako plnokveté sa označujú súkvetia, resp. kvety, ktoré majú vďaka špeciálnemu šľachteniu vyšší počet korunných lupienkov alebo okvetných lístkov. Tieto sťažujú hmyzu prístup k nektáru. Namiesto nich by sme sa preto mali zamerať na vhodné byliny a kvety, ktoré sú významné pre človeka i zvieratá. Tak môžeme prispieť k zvyšovaniu druhovej rozmanitosti.

Môžem zazeleniť strechu záhradného domčeka a prístrešku pre auto bez toho, aby do nej zatekalo?

Na zazelenenie strechy je potrebná účinná izolácia. Existuje viacero možností: vhodné sú napríklad kaučukové fólie, rovnako ako polyetylénové a polypropylénové fólie. Dôležité je nepoužívať fólie so zmäkčovadlami, ktoré negatívne ovplyvňujú klímu. Na fóliu sa potom položí drenážna textília ako mechanická ochrana a zásobáreň vody. A môžete začať sadiť!

Je zazelenenie možné iba na plochých strechách?

Pestré kvitnúce lúky môžu vzniknúť aj na strechách so sklonom až 20 stupňov. Pri strmších strechách je nutné použiť rošt napríklad zo strešných latiek, ktorý umožní bezpečnú chôdzu. Na spájanie môžete použiť sťahovacie pásky. So zazelenaním takýchto typov striech existujú dlhoročné skúsenosti.

Ako môžem správne zazeleniť moju strechu, aby nevznikol les?

V prírode tiež nájdeme územia bez lesného porastu, ako sú Serengeti, Dobrudža alebo Hainburské vrchy, z ktorých sa môžeme poučiť. Ak na strechu vysejeme semená správnych tráv a bylín, môže vzniknúť veľká druhová rozmanitosť, ktorá poteší naše oči a je životne dôležitá pre motýle a chrobáky.

Aké účinky má zelená strecha ?

Každá zelená strecha ochladzuje vzduch, zmierňuje letné horúčavy, filtruje jemný prach a zadrží často viac ako polovicu dažďovej vody, čím predstavuje jedno z najvýznamnejších opatrení pri adaptácii miest na zmenu klímy. Okrem toho zelená strecha izoluje miestnosti pod sebou, keďže práve priestory pod plochými strechami sú v lete mimoriadne horúce. Obzvlášť dôležité je tiež vytváranie nových kvitnúcich lúk.

Je včela medonosná jediný druh zodpovedný za opeľovanie?

V Rakúsku žije iba jeden druh včely medonosnej, ale asi 700 druhov včiel samotárok. Bez včiel samotárok by vznikol vážny problém s opeľovaním ovocných stromov a divo rastúcich rastlín. Existujú stovky druhov rastlín, ktoré sú odkázané na tieto opeľovače.

Prečo je v Bratislave tak veľa dážďovníkov?

Mesto Bratislava už veľa rokov intenzívne podporuje týchto akrobatických letcov, ktorí sa sem vracajú vždy na jar. Aj vo Viedni sa nachádza mnoho budov z prelomu 19. a 20. storočia, ktorých výstupky a výklenky využívajú vtáky na hniezdenie. V rámci zlepšovania tepelnej izolácie budov sa často vytvárajú nové náhradné biotopy.

Ako dlho sa už organizuje Deň biodiverzity?

Prvý Deň biodiverzity usporiadalo mesto Viedeň v roku 2000. Odvtedy chodia každý rok obyvatelia mesta spolu s vedcami do prírody a skúmajú druhovú rozmanitosť na území Viedne. V roku 2019 sa konal prvý Cezhraničný deň biodiverzity spoločne s mestom Bratislava.

Mama mi rozprávala o svätojánskych muškách. Existujú ešte?

Áno, sú z čeľade svetluškovité a lietajú večer v júni. Ich výskyt v záhrade môžete podporiť tak, že pod kríkmi necháte rásť divo rastúce byliny. Druhy ako zádušník brečtanovitý, pakost, čistec lesný alebo kostihoj vytvárajú mikroklímu, v ktorej sa malé larvy dobre vyvíjajú.

Je každý hmyzí hotel rovnako vhodný pre včely samotárky?

Aby sa včely samotárky a iný hmyz v „novostavbe“ dobre cítili, mali by ste dodržať niekoľko zásad: nároky včiel samotárok sú veľmi rozmanité, preto by sme im mali pripraviť pestrú ponuku. Niektoré potrebujú horizontálny, iné zase vertikálny zemský povrch. Mnohé vyhľadávajú duté stonky a vyvŕtané otvory v starom dreve.

Kto alebo čo je osmia hrdzavá?

Osmia hrdzavá je hmyz roku 2019. Našťastie patrí k druhom s častým výskytom, ktoré môžeme pozorovať na jar a udomácniť v našom okolí.

Kde a ako žijú včely?

Včela medonosná je jediný domáci druh včely, ktorá prežíva zimu v celých spoločenstvách. Ostatné druhy majú jednoročný cyklus. Existuje pritom veľa druhov, ktoré vytvárajú spoločenstvá, napríklad čmeliaky, ktoré tiež patria do čeľade včelovité. Veľká časť však žije sama, no v kolóniách. Polovica druhov včiel samotárok žije v zemi, kde kladú vajíčka do malých dutín.