FAQ - Frequenlty Asked Questions

Kvitnúca plocha sú všetky kvitnúce rastliny, ktoré ponúkajú potravu domácim druhom hmyzu a sú potechou pre náš zrak. Môže to byť črepník na balkóne, koreňový priestor pod stromom, školská záhrada, fasáda domu alebo každé vhodné miesto, kde niečo kvitne. Najlepšie sú domáce druhy, ktorým sa darí aj bez rašeliny a pesticídov!

Biotopy sú všetky miesta v meste, ktoré zvieratá využívajú ako životné prostredie. Netopiere často vyhľadávajú úzke škáry, kde sa môžu utiahnuť a skryť. Niektoré druhy vtákov hniezdia vo výklenkoch fasád alebo pod strechou. Včely samotárky zase kladú vajíčka do malých dutín. Možností, ako sa zvieratá môžu stať našimi susedmi, je skrátka nekonečne veľa.

Osídlené územia čoraz viac prispievajú k zachovaniu druhovej rozmanitosti. Mesto Viedeň už niekoľko rokov realizuje špeciálny program na ochranu druhov a biotopov pod názvom Netzwerk Natur, vďaka ktorému sa úspešne uskutočnilo už veľa projektov.

Čím hustejšia je sieť biotopov, tým jednoduchšie je zachovať populáciu rastlín a zvierat. Každá záhrada v takejto sieti má dôležitú úlohu ako záchytný bod a biotop. Vegetácia navyše ochladzuje mesto, pomáha pri adaptácii na zmenu klímy, znižuje hluk a množstvo prachových častíc vo vzduchu.

Koreňový priestor je nezhutnená pôda okolo kmeňa stromu, ktorá sa v meste vyskytuje väčšinou medzi vozovkou a chodníkom.

Áno, vo Viedni je to možné a dokonca i vítané, aby všetci pomáhali pri zazeleňovaní! Pracovníci miestnej samosprávy vám radi poradia, ako založiť prírodný záhon v koreňovom priestore, aby tu včely našli vhodný biotop.

Ako plnokveté sa označujú súkvetia, resp. kvety, ktoré majú vďaka špeciálnemu šľachteniu vyšší počet korunných lupienkov alebo okvetných lístkov. Tieto sťažujú hmyzu prístup k nektáru. Namiesto nich by sme sa preto mali zamerať na vhodné byliny a kvety, ktoré sú významné pre človeka i zvieratá. Tak môžeme prispieť k zvyšovaniu druhovej rozmanitosti.

Možností je naozaj veľa: k najvhodnejším patria letničky a trvalky, niekedy i popínavé rastliny. Vždy však potrebujete riešenie šité na mieru, pretože každý balkón je absolútne jedinečný nielen čo sa týka výšky a osvetlenia, ale aj nápadov a želaní jeho užívateľov.

Na zazelenenie strechy je potrebná účinná izolácia. Existuje viacero možností: vhodné sú napríklad kaučukové fólie, rovnako ako polyetylénové a polypropylénové fólie. Dôležité je nepoužívať fólie so zmäkčovadlami, ktoré negatívne ovplyvňujú klímu. Na fóliu sa potom položí drenážna textília ako mechanická ochrana a zásobáreň vody. A môžete začať sadiť!

Pestré kvitnúce lúky môžu vzniknúť aj na strechách so sklonom až 20 stupňov. Pri strmších strechách je nutné použiť rošt napríklad zo strešných latiek, ktorý umožní bezpečnú chôdzu. Na spájanie môžete použiť sťahovacie pásky. So zazelenaním takýchto typov striech existujú dlhoročné skúsenosti.

V prírode tiež nájdeme územia bez lesného porastu, ako sú Serengeti, Dobrudža alebo Hainburské vrchy, z ktorých sa môžeme poučiť. Ak na strechu vysejeme semená správnych tráv a bylín, môže vzniknúť veľká druhová rozmanitosť, ktorá poteší naše oči a je životne dôležitá pre motýle a chrobáky.

Rozhodujúce pre vývoj skalnatého porastu, stepnej lúky alebo lesa je zloženie substrátu. Preto je dôležité naniesť na strechu iba tenkú vrstvu substrátu, ktorá v lete viackrát preschne, aby odumreli vyklíčené dreviny, ktoré sem ako semená priveje vietor. Tak vznikne uprostred mesta nová step.

Každá zelená strecha ochladzuje vzduch, zmierňuje letné horúčavy, filtruje jemný prach a zadrží často viac ako polovicu dažďovej vody, čím predstavuje jedno z najvýznamnejších opatrení pri adaptácii miest na zmenu klímy. Okrem toho zelená strecha izoluje miestnosti pod sebou, keďže práve priestory pod plochými strechami sú v lete mimoriadne horúce. Obzvlášť dôležité je tiež vytváranie nových kvitnúcich lúk.

Divokým včelám, ako je napr. murárka rohatá, poskytne miesto na hniezdenie hocikde v meste aj jednoduchý drevený klát s vyvŕtanými dutinkami. Včely tak nájdu vhodný biotop a môžu využívať kvety rastúce v meste.

V Rakúsku žije iba jeden druh včely medonosnej, ale asi 700 druhov včiel samotárok. Bez včiel samotárok by vznikol vážny problém s opeľovaním ovocných stromov a divo rastúcich rastlín. Existujú stovky druhov rastlín, ktoré sú odkázané na tieto opeľovače.

Mesto Bratislava už veľa rokov intenzívne podporuje týchto akrobatických letcov, ktorí sa sem vracajú vždy na jar. Aj vo Viedni sa nachádza mnoho budov z prelomu 19. a 20. storočia, ktorých výstupky a výklenky využívajú vtáky na hniezdenie. V rámci zlepšovania tepelnej izolácie budov sa často vytvárajú nové náhradné biotopy.

Prvý Deň biodiverzity usporiadalo mesto Viedeň v roku 2000. Odvtedy chodia každý rok obyvatelia mesta spolu s vedcami do prírody a skúmajú druhovú rozmanitosť na území Viedne. V roku 2019 sa konal prvý Cezhraničný deň biodiverzity spoločne s mestom Bratislava.

Nosorožtek obyčajný je domáci druh a jeho výskyt podporíte založením kompostu, kde sa živí rozkladajúcim materiálom a priťahuje ho teplo. Rohu podobný výrastok majú mimochodom samčekovia i samičky, roh samičiek je však o niečo menší.

Zo 450 domácich druhov slimákov sa šalátom živia iba niekoľké. Väčšina slimákov je malá a spozorujete ich, len ak sa pozorne zahľadíte. Niektoré žijú vo vode, mnohé na zemi pod listami a drevom, iné na kameňoch. Tieto malé druhy sa pri daždivom počasí živia riasami a machom.

Áno, sú z čeľade svetluškovité a lietajú večer v júni. Ich výskyt v záhrade môžete podporiť tak, že pod kríkmi necháte rásť divo rastúce byliny. Druhy ako zádušník brečtanovitý, pakost, čistec lesný alebo kostihoj vytvárajú mikroklímu, v ktorej sa malé larvy dobre vyvíjajú.

Aby sa včely samotárky a iný hmyz v „novostavbe“ dobre cítili, mali by ste dodržať niekoľko zásad: nároky včiel samotárok sú veľmi rozmanité, preto by sme im mali pripraviť pestrú ponuku. Niektoré potrebujú horizontálny, iné zase vertikálny zemský povrch. Mnohé vyhľadávajú duté stonky a vyvŕtané otvory v starom dreve.

Osmia hrdzavá je hmyz roku 2019. Našťastie patrí k druhom s častým výskytom, ktoré môžeme pozorovať na jar a udomácniť v našom okolí.

Včela medonosná je jediný domáci druh včely, ktorá prežíva zimu v celých spoločenstvách. Ostatné druhy majú jednoročný cyklus. Existuje pritom veľa druhov, ktoré vytvárajú spoločenstvá, napríklad čmeliaky, ktoré tiež patria do čeľade včelovité. Veľká časť však žije sama, no v kolóniách. Polovica druhov včiel samotárok žije v zemi, kde kladú vajíčka do malých dutín.